Memoriál Vrba – Wetzler v šestém roce existence

V létě se konaly celkem tři pochody po stopách Vrby a Wetzlera z Osvětimi do Žiliny. Úvodník k letošnímu ročníku, který potvrzuje postupný vznik tradice, napsal duchovní otec projektu Fedor Gál.

Vrba s Wetzlerom neboli primárne slovenskí či židovskí hrdinovia, boli „iba“ hrdinovia, ktorých situácia vo vojnovej fašistickej Slovenskej republike, doviedla do Osvienčimu.

Boli aj ďalší, ktorí s nasadením života utekali z nacistických koncentračných táborov, gulagov a podobných „zariadení“ kdekoľvek a kedykoľvek. Hrdinovia boli preto, že riskovali aj pre druhých. Pre druhých Slovákov, Poliakov, Rusov..., Židov, Rómov..., antifašistov, kresťanov, ateistov..., ľavičiarov, pravičiarov... Zdôrazňovať ich národnosť, náboženstvo a etnicitu mi pripadá nepatričné. Zápas s nacistickou a akoukoľvek totalitnou ideológiou sa má viesť z pozície univerzálnej ľudskosti.

Existujú paralely na dnešok? Koľko chcete. Napríklad: 1) zápas s nacionalizmom, 2) zápas s jedinou pravdou toho-ktorého náboženstva či politickej ideológie, 2) zápas s vyprázdnenou technológiou moci, 3) s ľuďmi, ktorí si z demokracie vyrobili cestovný lístok za osobným profitom, 4) zápas o globálnu zodpovednosť, 3) zápas o duše, srdcia a mysle ľudí, ktorí sa cítia zabudnutí a na okraji, 4) zápas o odstraňovanie hraníc medzi civilizáciami, kultúrami, generáciami ľudí a 5) o zachovanie prírody a ohľadu na všetky živé bytosti.

Chce to duchovné spoločenstvá (komunity) zakotvené do fyzického zdieľania a tradície. Spoločenstvá, ktoré si nebudú bušiť do pŕs kvôli svojej jedinečnosti a exkluzivite. Toto bola pôvodná ídea, ktorá zrodila Memoriál Vrbu a Wetzlera. Teraz ide o to, aby tento Memoriál existoval, aj keď my tu už nebudeme. Aby bol súčasťou siete „ostrovčekov“, ktoré formuje a spája ľudskosť bez nadbytočných prívlastkov. Nič lepšie si neviem predstaviť ako obranu pred násilím a nespravodlivosťou. Vlastne ani nič horšie, ako bola situácia, ktorá urobila z Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera hrdinov.